Šťastný vzťah stojí na úcte

10.02.2010 05:00

V šťastnom vzťahu - keďže ho väčšinou tvoria dvaja ľudia - je veľmi dôležitá rovnováha. Predovšetkým vnútorná. Mám na mysli tú rovnováhu, ktorá nám umožní rozpoznať, čo ešte môžeme odpustiť a čo už nie. A to nielen na začiatku vzťahu, keď sa ešte len rozhodujeme, či sa s niekým "dáme dokopy", ale počas celého jeho priebehu. Je veľmi chvályhodné, ak sme tolerantní a dokážeme ľudí akceptovať takých, akými sú. Avšak veľmi dôležité je rovnako láskyplne akceptovať aj samého seba. Ak dokážeme udržať jemný balans medzi láskou k blížnemu a k sebe, máme vyhraté. Tak sa nám totiž nemôže stať, že by nám partner začal nejakým spôsobom ubližovať. Ubližovať nám môžu len vtedy, keď im to dovolíme.

 

Nie je preto žiadnou prehrou ukončiť vzťah, ktorý, hoci bol na začiatku úžasný, prestal v nás vzbudzovať pocity šťastia a spokojnosti. Je totiž celkom prirodzené, že jeden z partnerov sa začal vyvíjať, zatiaľ čo druhý stagnuje. Ani jedno ani druhé nie je zlé. Len to, čo bolo na začiatku perfektné, prestalo postupne fungovať. Ak vypozorujeme v ktoromkoľvek štádiu vzťahu, že už nie je šťastný, v záujme zachovania osobného šťastia obidvoch zúčastnených je lepšie ho ukončiť. A to aj vtedy, ak je nešťastný len jeden z partnerov. Vtedy totiž ani ten druhý nemôže byť 100%-tne šťastný, lebo je to na úkor iného. Požadovať od niekoho, aby sa prispôsobil našim predstavám je proti prírode a spôsobuje to len bolesť a trápenie. Oveľa prínosnejšie je nechať partnera ísť svojou vlastnou cestou. 

 

To isté platí aj v prípade, že už sú vo vzťahu deti. Je veľmi mylné sa domnievať, že je v záujme dieťaťa nefunkčný vzťah umelo udržiavať. Pre zdravie dieťaťa nemôže byť dobré, ak vyrastá v pretvárke a napätej atmosfére. A boli by sme veľmi naivní, keby sme si mysleli, že tieto veci dieťa necíti. Pre dieťa je naopak veľmi zdravé vyrastať po boku šťastného rodiča, ktorý sa vie sám o seba postarať, a tým ide dieťaťu dobrým príkladom. Deti sa totiž nevedia učiť žiť ináč, než napodobňovaním. A ak rodič, s ktorým dieťa žije, dokáže rozpoznať, že vzťah ho už nenapĺňa, ukončiť ho s vďačnosťou za to pekné, čo bolo, a otvoriť sa novým životným príležitostiam, dáva dieťaťu dobrý základ pre budovanie jeho sebadôvery. Takéto dieťa je teda na dobrej ceste viesť šťastný a naplnený život. 

 

 --
Mgr. Martina Klesniaková
www.zharmonizujsa.sk

tel.: 0903 300 546