Bohatstvo na šťastní nepridá, alebo predsa...???
Predstava dnešného človeka o bohatstve je v drvivej väčšine spätá s kopou peňazí, burzou, bankou, poisťovňou, zlatom, diamantami alebo iným luxusom. Najlepší manažéri sveta sa začínajú oveľa viac učiť hodnotové riadenie, lebo pochopili, že je to kvalitatívne lepšia forma ako úkolové riadenie alebo procesné riadenie. Hodnoty – sú tým bohatstvom, ktoré by mali ľudí spájať, ale nie rozdeľovať.
Skutočné hodnoty – najväčšie bohatstvo
Väčšina obyvateľov planéty Zem ani po častých varovných výzvach planéty (napr. hrozba ozónovej diery a globálneho otepľovania, čo zapríčinil človek), stále nechce pochopiť múdrosť vekov v tom, že najväčším bohatstvom človeka je jeho život, zdravie, príroda, láska, priatelia, rodina a duchovné hodnoty. Materiálne statky by mali nasledovať až potom.
Keď vinšujem ľuďom k sviatkom, tak im vždy v kytici úprimných vinšov prajem nasledovný najvyšší hodnotový kôš: oceán zdravia, more šťastia, jazero lásky, rieku pohody a studňu prosperity. Na margo bohatstva je dobré pripomenúť aj čarovnú slovenskú rozprávku o tom, ako bol odvážny šuhaj navštíviť draka a ten, keď prišiel domov a zacítil ho, tak zreval: „Ej, človečina tu smrdí...“. Mne sa viac páči výraz, ktorý dnešnej realite sveta chýba stále viac a viac a ktorý by som vyjadril slovami: Daj Boh šťastia tejto zemi, aby na nej čím viac človečiny stále voňalo a dobrá vôľa kvitla. A to je bohatstvo, ktoré nenahradí žiadna miliarda – či už v podobe ropy, zlata, uránu alebo diamantov...
Podoby bohatstva pestré
Bohatstvo má veľa podôb, vôní a definícií. Pre každého môže znamenať niečo úplne iné.
Pre chorého zdravie, pre hladného chlieb, pre smädného vodu, pre hlúpeho múdrosť. V dnešnej konzumnej spoločnosti by však pre praktického človeka mali byť bohatstvom najmä tie hodnoty, ktoré od nepamäti boli pre ľudstvo najcennejšími.
Ako hovorí rozprávka – nebolo to zlato, ale soľ. Lebo bez zlata sa žiť dá, ale bez soli nie. Ako hovorí filozof – najväčším imaním je pravda. Vraj deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Deti za to bijú, bláznov zatvárajú a filozofi zostávajú nepochopení.
Iný klasik pripomína, že to čo vieš (duch), Ti nikto nedokáže zobrať, ale to, čo máš (materiál), Ti hocikedy dokáže ukradnúť každý lepší zlodej.
Definície bohatstva
Medzi najsympatickejšie definície o bohatstve patria aj tieto inšpirácie:
- najbohatšími ľuďmi sú takí, ktorí dávajú najviac ostatným.
- Bohatý je ten, kto je múdry (Dives, qui sapiens est!)
- najbohatší nie je ten, čo má najviac, ale ten, čo potrebuje najmenej.
- hoci v peňaženke má veľké suchá, najbohatší je ten, čo má najväčšieho...ducha.
- kto bohatstvo šťastia, zdravia, lásky i úsmevu vlastní – ten bohatší je ako všetky banky, trávy plné šťavy i najbohatšie pastvy.
- chudoba je, keď veľké úsilie produkuje malé výsledky. Bohatstvo je, keď malé úsilie produkuje obrovské výsledky.
Najbohatší každý živý
Úplne najbohatší je ten, kto žije. Jedno ponaučenie porovnáva triviálny príklad 50-ročného miliardára, ktorý žil v 100 miliónovej vile na 10 hektárovom pozemku a počas päťdesiatky zomrel sám bez detí a manželky na infarkt. Naproti tomu hovorí o 90-ročnom chudobnom deduškovi, ktorý dal svetu 10 schopných detí a dožil sa vysokého veku medzi svojimi tridsiatimi vnúčatami, desiatimi pravnúčatami a troma prapravnúčatami. Kto z nich podľa Vás prežil hodnotovo bohatší život? Kto vytvoril väčšiu pridanú hodnotu a pocítil väčšie zadosťučinenie z toho ako žil, čo prežil a čo vytvoril?
Bohatstvo hľadá a naháňa človek celý život. Mladí a neskúsení oveľa razantnejšie, ambicióznejšie a odhodlanejšie, ako tí starší a skúsenejší. Smutno-pravdivým príbehom veľa ľudí je fakt, že im počas život trvá príliš dlho, kým pochopia (hoci sú aj takí, čo to na to neprídu za celý život) povahu, charakter i podstatu bohatstva.
Bohatstvo v deťoch (vyrytie brázdy a zanechanie posolstva)
Bohatstvo môže byť dobré /napríklad múdrosť/ i zlé /napríklad peniaze nezarobené poctivo, ale nakradnuté/. Rýchlosť a spôsob života dnes je taký, že rodičia venujú menej času vlastným deťom. Chýba aktívny prístup (výlety do prírody) a dominuje pasívne prístup (sedenie doma pri televízore, videu alebo počítači). A to je jedna veľká chyba vo väzbe k správnej výchove k bohatstvu. Ľudia si príliš nechávajú vymývať mozgy komerčne cielenou reklamou podporujúcou materiálno. Zabúdajú vážiť si duchovné bohatstvo, nepestujú a nerozvíjajú ho. Naopak, robia všetko preto, aby ohúrili okolie a prezentovali svoj úspešný spoločenský status počtom víl, áut, zahraničných dovoleniek, kožuchov a sumou núl na ich skryte a ustráchane utajovaných kontách.
Spevák Žbirka spieva múdro a pravdivo o tom, že „čím viac máš, tým ešte viac budeš chcieť...“. Ľudia sú naozaj takí, že nevidia a nevážia si bohatstvo podstatné (zdravie), ale naháňajú bohatstvo nepodstatné (peniaze).
Bohatstvo je príjemné, ale i zradné. Často mu nerozumieme a mrháme zvyčajne tým, čo máme. Hodnotu a cenu zisťujeme, až keď o to prídeme.
Autor: Emil Burák