Informácia ešte neznamená poznanie

V informačnej spoločnosti, ku ktorej sa hrdo radíme, je hlavnou komoditou na trhu informácia. Jej vyzískanie je možné ústne alebo písomne. K obom neodmysliteľne patrí čitateľský potenciál, t.j. schopnosť aktívne čítať a monitorovať čo najviac príslušných informačných polí.

      Treasury – je finančným srdcom banky. Displaye obrazoviek tam i na svetových burzách neustále bežia a rozlišovanie vysielaných informácií hybe kurzom, kvalitou meny a financiami. Keby príslušní díleri na money markete a burzoví makléri neboli schopní bravúrne čítať, tak by ich tam nezamestnávali. Pokladnicou národa, t.j. jeho treasury je vedomostný potenciál – znalosti a zručnosti. Zjednodušene povedané – aj od schopnosti národa veľa aktívne čítať, záleží komplexné bohatstvo krajiny. Mimochodom – susedia z Česka len s počtom obyvateľov cez 10 miliónov konkurujú veselo stomiliónovým krajinám v inteligencii. Aj vďaka aktívnejšiemu čítaniu patria dlhodobo medzi najsilnejšiu desiatku krajín sveta v oblasti ľudí s najvyšším IQ (inteligenčným kvocientom), ktorých celosvetové združenie sa nazýva Mensa.

Počítače knihy obmedzia, ale nenahradia

       Vydavateľstvá a kníhkupci v krajine hromžia na nezáujem najmä mládeže, ale i veľkej časti strednej generácie o knižky, lebo ich vytláčajú počítače. Tí, ktorým sa vzdelávať, poznávať a čítať nechce, dôvodia všelijakými výhovorkami. Napríklad, že knihy sú pridrahé a cena vysoká (napríklad z hľadiska času, lebo nemajú vraj čas na nič – nieto ešte na čítanie kníh).

       To však nie je pravda, lebo verejné knižnice v SR sú lacné, početné a veľmi slušne zásobené hodnotnými titulmi. Ale sú veľmi prázdne, na rozdiel, napríklad od Fínska – kde sú plné aktívne čítajúcej mládeže. Kdesi sa stala chyba vo výchove – alebo na strane rodiny, alebo na strane školy alebo na strane štátu?

       Roboty, automaty, počítače a iné budúce technológie klasickú knižku možno zmenia a obmedzia (napr. elektronická kniha sa využíva už dnes), ale úplne nenahradia.

Ohlupujúca nehodnota

       Keď sa chcete zorientovať a kúpiť si dobrú knižku, chýbajú originálni slovenskí autori, chýbajú však najmä dobré originálne knižky, ktoré by adekvátne a dostatočne pre všetky vekové skupiny a rôzne kultúrno-sociálne čitateľské stupne rozvíjali niečo také, čo sa dá súhrnne nazvať „hodnotový kapitál a hodnotové riadenie“.

       Na ponuke webovských stránok jedného z najväčších vydavateľských domov som našiel plno knižiek – všetky k vareniu, ale napríklad žiadnu k riadeniu kvality života (life management). Je to tragédia, keď múdrosť vymiera. A ona bez dostatočného čítania národa naozaj vymiera.

       Šťastie z dobrej knihy spočíva v príbehoch, posolstvách, skúsenostiach a poznatkoch, ktoré inšpirujú, motivujú, stimulujú, kultivujú a človeka rozvíjajú. Pomáhajú mu lepšie chápať a napredovať. A to veru nie je tendenčná fáma, ale fakt.

Nachádzanie pravdy - objektivizácia

      Ak chce bežný človek pozitívne sústavne rásť, potrebuje k tomu aj zachovať dve samozrejmosti – celoživotné sebavzdelávanie a čítanie knižiek. Keď to nebude rešpektovať, nič sa mu na prvý pohľad nestane.

      Len druhý pohľad – pod lepšou lupou – odhalí, že vedomostne zaostáva a že reálne nevie napríklad to, čo je to naozajstné šťastie, čo sa v budúcnosti udeje pravdepodobne na trhu alebo ktorej hodnote dať prednosť.

      Lebo nedokáže zdravo rozlišovať, čo je pravdivá (objektívna) informácia a čo je nepravdivá (subjektívna) informácia. Aj v rozhodnutiach by mala víťaziť múdrosť. Múdrosť na báze racia, poznatkov, faktov, argumentov a objektívnych súdov. Ak to tak nie je, zvyčajne víťazí opak – t.j. hlúposť na báze emócií, iracionality, pocitov, zvykového práva a názorov.

Autor: Emil Burák