Sebakritika neprináša šťastie...
Ak si chcete udržať pocit šťastia, vyhýbajte sa sebakritike. Hoci nás mamky a staré mamky učili, že sebakritika je pekná a chvályhodná, opak je pravdou. Sebakritika nám prináša len frustráciu a neschopnosť čokoľvek podniknúť. Sebakritika totiž podporuje strach robiť chyby a to je katastrofa. Nič nové sa bez robenia chýb nenaučíte. Nerozbehnete bez toho žiaden biznis, dokonca bez robenia chýb nevychováte ani dieťa. Mnohí sa zo strachu z chýb utiahnu do kúta a nerobia nič - veď "kto nič nerobí - nič nepokazí".
Sebakritika zabíja v ľuďoch pocit lásky. Zabraňuje človeku, aby mal rád sám seba. A kto nemá rád sám seba, nemôže mať rád ani nikoho iného. Jednoducho nie je možné, aby ste mali niekoho radi, keď sa na seba hneváte. Človeku, ktorý sa zaoberá sebakritikou, sa svet čoskoro začne zdať byť mimoriadne problematickým a nepriateľským miestom. Hoci sa bude snažiť obrátiť veci na smiech, stále sa mu budú dostávať pod kožu. Začne sa ukrývať za úsmev, aby sa odklonil od hlúpych a bezcenných myšlienok ako sa len dá, ale väčšinu času sa vo svojom vnútri aj tak bude trápiť. Bude ho stáť veľa úsilia povzniesť sa nad to všetko, a bude ho to neskutočne vyčerpávať.
Toto vyčerpanie spôsobí aj jeho snaha vyhýbať sa hnevu. Človek, ktorý holduje sebakritike, potrebuje byť dokonalý. Byť dokonalým znamená vyhýbať sa hnevu. Hľadá naplnenie svojich cieľov mimo seba. Len taký život považuje za správne prežitý, v ktorom napráva to, čo je zlé a robí to, čo je navonok správne. Všetci to poznáme - cítime sa v jeho prítomnosti neustále kritizovaní a usmerňovaní, poskytuje nám nežiadané rady. Vyžaduje od všetkých vysoké štandartné výkony. Nič z toho, čo takýto človek robí, ho neuspokojuje.
Ľudia, ktorí sú sebakritickí, spravidla potláčajú svoj hnev, uzatvárajú ho, až kým sa nenahromadí, a potom vybuchnú do slepej zúrivosti. Potláčaný hnev sa v človeku premení na hnisajúci duševný vred, ktorý z času na čas "mokvá" takýmito výbuchmi. Čo je však horšie - tento duševný "vred" človeku spôsobuje vznik rôznych úzkostí a panických stavov. Tie vznikajú preto, že človek prestáva dôverovať samému sebe, a nevie sa spoľahnúť na svoj úsudok a schopnosti. A kto spôsobuje stratu sebadôvery? Naoko neškodná - SEBAKRITIKA !
Sebakritickí ľudia, sa často potrebujú cítiť úspešnými, a potrebujú, aby ich výkony boli uznávané aj ostatnými. Aby mali naplnení život, musia dosahovať úspech v očiach ostatných ľudí. Myslia si, že musia byť efektívni, aby boli hodnotní. Pre pocit šťastia je však potrebné, aby bol človek spokojný tu a teraz. Spokojnosť, ktorá je niečím podmienená, nikdy nikomu žiadne šťastie neprinesie :-)
Autor: Mgr. Martina Klesniaková
www.zharmonizujsa.sk
tel.: 0903 300 546