Som sama a som šťastná (?)
S mužom sme sa rozišli, pretože sme si prestali rozumieť. V konečnom dôsledku - dôvody nie sú až také dôležité, ako skôr fakt, že som zostala sama. Na všetko. Som teraz šťastná? Určite šťastnejšia, než bojovať márny boj vo vzťahu s niekým, kto mi prestal rozumieť. "Šťastnejšia" ale nie je mojím cieľom. Mojím cieľom je "byť šťastná".
Keďže príroda nás stvorila ako mužov a ženy, patríme nerozlučne k sebe. Kto tvrdí, že si vystačí bez druhého pohlavia, ide proti prírode, a nakoniec, aj sám proti sebe. Nie sme predsa žiadni hermafroditi - obojpohlavné bytosti, ktoré si všetko zabezpečia samy. Muž robí zo ženy ženu a žena robí z muža muža. Len jeden popri tom druhom si môžeme uvedomovať svoju ženskosť, alebo mužskosť.
Ako teda chápať obdobie, v ktorom sme čerstvo rozídení s partnerom, alebo v ktorom ešte len čakáme "na toho pravého"? Čo tak nazvať toto obdobie obdobím vegetácie? Aj mohutný silný dub v zime strasie všetko lístie a "nič nerobí", "len" odpočíva. Hoci navonok sa zdá, že je nečinný, v skutočnosti zbiera sily, aby na jar vypučal a zazelenel sa v plnej nádhere.
Takže už vieme, že čas po rozchode, alebo pred vytvorením vzťahu je akýmsi vegetačným obdobím. Ale čo máme vedy vlastne robiť? Ako máme tráviť čas? Čím si máme z hlavy vytlačiť nepríjemné myšlienky? Nuž je tu jedna dôležitá vec, ktorú by sme si mali uvedomiť všetci - či už žijeme v nejakom vzťahu, alebo sami. A tá vec je láska. Kde sa berie a ako ju máme prijať? Ako to, že niektorí ju priťahujú v takom množstve a iní skoro vôbec?
Tajomstvom tejto záhadnej príťažlivosti je sebaúcta. Milujete sami seba tak, ako by Vás mal milovať Váš vysnívaný partner? Nie? Nuž, tak to je teda riadna smola. V tom prípade sa žiadnej lásky nedočkáte. Človek totiž priťahuje do svojho života len to, čím je sám vnútri naplnený. A tak, ak ste naplnení sebakritikou, pritiahnete partnera, ktorý Vás bude stále kritizovať, alebo nepritiahnete vôbec nikoho - lebo pre nikoho nebudete pre vzťah dosť dobrí. Ak ste neistí s tým, čo by ste chceli, pritiahnete partnera, ktorý Vás bude vo veľkej miere obmedzovať, alebo nepritiahnete vôbec nikoho, lebo každý Vás bude len zneužívať a nebudete preňho nejakého vzťahu hodní.
V týchto príkladoch by sme mohli pokračovať do nekonečna. Poznáte to sami. Darmo nás mamky učili, že sa máme k druhým správať tak, ako by sme chceli, aby sa druhí správali ku nám. Aj tak nám potom "skáču po hlave" a nijako neoceňujú to, čo pre nich všetko 
robíme! Ako je to možné? Je to spravodlivé? Veru áno - je to spravodlivé. Ľudia totiž fungujú ako zrkadlá - správajú sa k nám tak, ako sa my sami k sebe správame. Ak chceme, aby si nás vážili, musíme si sami seba začať vážiť. Funguje to takto: žena, ktorá si o sebe myslí, že je hlúpa, strpí, keď jej niekto povie "hlupaňa" a hoci ju to zraní, nevie sa brániť. Prečo? Pretože vnútri s tým sama súhlasí. Keby s tým vnútri nesúhlasila, tak sa jej to nedotkne, a hrdo od takého hulváta odkráča - viac by jej nestál za reč. Z toho vyplýva, že pravidlo, ktoré nás mamky naučili, musíme trošku pozmeniť. Máme sa k SEBE správať tak, ako by sme chceli, aby sa druhí ku nám správali.
Čo má teda človek robiť v období, keď je sám? Vráťme sa k múdrosti starého duba - navonok sa nedeje nič, vo vnútri však prebieha kumulácia obrovskej sily, ktorá prepukne, keď bude správny čas. Teda aj my zbierajme silu. Nevyhľadávajme cielene nový vzťah, ale popracujme na vzťahu, ktorý máme k sebe samému. Dajme si všetko, čo očakávame od svojho vysnívaného partnera. Nevieme ako si to máme sami dať? Máme čas - nikto nás nesúri - popremýšľajme teda nad tým, ako sa o seba s láskou postaráme. Až keď toto dokážeme urobiť - urobiť sami seba šťastným - až potom pritiahneme partnera, ktorý nám v tom bude pomáhať. Prečo? Lebo ľudia fungujú ako zrkadlá :-)
--
Mgr. Martina Klesniaková
www.zharmonizujsa.sk
tel.: 0903 300 546