ŠŤASTIE z poznania mýtov a bariér kreativity

Už dávno nepaltí téza väčšiny, ktorá mylne tvrdí, že šťastie človek môže len mať alebo nemať. Lepšia je téza, ktorá hovorí, že šťastie si človek môže vytvoriť (Sám strojcom vlastného šťastia buď!). Tvorivosť (kreativita) má údajne cca 150 definícií. Vybrať z nich tú najvhodnejšiu nie je jednoduché. 

Definícia kreativity

      Predsa však dajme priestor nestorovi a guru tvorivosti na Slovensku. Podľa Prof. Mirona Zelinu platí: TVORIVOSŤ – sa nazýva aj kreativita a znamená produkciu nových a užitočných myšlienok, nápadov, patentov, vynálezov, správania, systémov, procesov, produktov a objavov.  

    Nové idey a súčasne užitočné – to je podstata kreativity. Obe podmienky musia platiť súčasne, ak to má byť prelomové dielo s celosvetovým dosahom jeho úžitku, pridanej hodnoty a pokroku.

     Tvorivé riešenie sa zvyčajne vyznačuje jedinečnosťou, originalitou, neopakovateľnosťou, vynaliezavosťou, schopnosťou improvizácie (nie je umenie tvoriť elegantné teórie v ideálnych podmienkach dokonalého laboratória, ale často v praxi - v realite obmedzení okamihu, tu a teraz na ulici, v teréne!) praxe invenciou, vysokou pridanou hodnotou a úžitkom hodným osobitného zreteľa.

Sedem oblastí nadania

      Keď človek diagnostikuje svoj potenciál, vedci mu prihrali pomoc v tom, že mu pošepkali – aby skúmal aj tzv. sedem oblastí nadania. Sú nimi: logické myslenie, rečové schopnosti, priestorová predstavivosť, tvorivosť, praktické nadanie, pohyblivosť i koordinácia tela a hudobné nadanie.

       Zhruba do roku 1990 sa celý svet kochal tým, že meral celkovú inteligenciu u človeka len rozumovou inteligenciou cez tzv. inteligenční kvocient. Z toho dodnes existuje mylné zdanie niektorých členov klubu MENSA (IQ nad 130 bodov), že si zaslúžia byť kastou a elitou ľudstva.

       Posledných dvadsať rokov však veda pokročila a vedci (najmä Prof. Howard Gardner, psychológ na Harvardovej univerzite v USA) zistili, že existuje modernejší a presnejší prístup – ktorý vyjadruje tzv. mnohopočetná inteligencia /vyššie spomenuté oblasti talentu/. Jej súčasťou je aj spomenutá tvorivosť.

Veľké rezervy v školskej výučbe

       Tvorivosť je v časti vrodená a v predškolskom veku sa neustále rozvíja. Po šiestom roku života dieťaťa sa rozvoj tvorivosti mierne spomalí a približne v deviatich rokoch začína stagnovať. Je to daň za zastaralý školský prístup (prílišný dôraz len na konvergentné myslenie – logika, počty, pravopis) vo výučbe školy, ktorý je nielen vhodné, ale aj nutné transformovať.

       Napríklad kontraproduktívne zvykové právo veľa základných škôl spája tvorivosť výhradne s ručnou prácou (vyšívanie, modelovanie, kreslenie, robenie ikebany) a tzv. pracovným vyučovaním (práce v dielňach alebo v záhrade na školskom pozemku). V týchto predmetoch je tvorivosť často redukovaná na niekoľko desiatok vystrihovačiek, lampičiek, figúriek, atď...

 Autor: Emil Burák 

V ďalešej časti seriálu si povieme, ako šťastie ovplyvňuje vôľa a talent!