Zdravotné problémy v cudzine a ich prevencia: Hnačka

Slováci sa pomaly zaraďujú medzi cestovateľské národy. Čím ďalej, tým viac z nás smeruje do rozvojových krajín tretieho sveta, či už organizovane alebo individuálne. Vzácnosťou nie sú ani také prípady, kedy cestovateľ strávi niekoľko týždňov v pralese ďaleko od civilizácie a lekárskej pomoci na Madagaskare či v Papua Novej Guinei. Ani zájazd s cestovnou kanceláriou a pobyt výlučne v kvalitnom hotelovom rezorte však neznamená elimináciu všetkých zdravotných hrozieb. Znalosť rizík a možností ich prevencie je aj v tomto prípade veľmi dôležitá.

Medzi najčastejšie zdravotné problémy na cestách patria infekcie dýchacích ciest (spôsobené hlavne striedaním tepla a chladu pri pohybe v klimatizovaných priestoroch), kožné afekcie (vrátane poškodenia kože slnkom), rôzne druhy úrazov (dopravné, športové, prípadne od suchozemských či morských živočíchov) a nákazy tráviaceho systému.

Hnačka postihuje v niektorých oblastiach sveta až 80 % návštevníkov z mierneho klimatického pásma. Najvyššia pravdepodobnosť ochorenia je pri cestách do menej rozvinutých oblastí Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Riziku sú vystavení najmä individuálni cestovatelia bývajúci a stravujúci sa v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny a terénni pracovníci (technici, zdravotníci, geológovia, archeológovia a pod.). Hnačky niekedy sprevádza i zvracanie, bolesť brucha, zimnica, slabosť, závrate, suchosť a nepríjemná chuť v ústach, niekedy i zápach z úst. U vážnejších stavov sa u postihnutých objavuje prímes krvi v stolici alebo horúčka. Vo väčšine prípadov počet stolíc nepresahuje 4-5 denne a príznaky hnačky ustúpia za 2-4 dni aj bez špecifickej liečby. I tak však hnačka predstavuje nepríjemnú skúsenosť a môže dovolenkový či pracovný program značne narušiť. Preto je vhodnejšie takýmto problémom sa vyhnúť dodržiavaním preventívnych opatrení a ak sa to nepodarí, pohotovostnou samoliečbou hnačku zmierniť a skrátiť. Ak príznaky nejavia tendenciu k úprave, dehydratácia sa zvýrazňuje, horúčka vzrastá alebo sa dostaví bolestivé nutkanie na stolicu, ide zrejme o vážnejšiu črevnú infekciu a stav si vyžaduje lekársku pomoc a laboratórnu diagnostiku. Platí to aj v prípade, že sa v stolici objaví krv alebo väčšie množstvo hlienu.

Hnačka je neraz reakciou organizmu na náhlu zmenu klímy, stravovacích návykov (napr. pikantné jedlá, nadmerné pitie sladených nápojov), únavu a stres spojený s pobytom a cestovaním. Dodržiavanie základných preventívnych opatrení má kľúčový význam v predchádzaní vážnejším hnačkám z infekčných príčin. K nákaze dochádza obvykle z vody, nápojov alebo potravín kontaminovaných toxínmi a baktériami Escherichia coli, salmonelami, yersíniami, kampylobaktermi, šigelami, ďalej enterovírusmi, rotavírusmi, rôznymi parazitmi a mnohými inými črevnými patogénmi. Spektrum možných pôvodcov hnačky sa mení od jednej oblasti k druhej a bez kultivačného vyšetrenia stolice sa o mikrobiálnom pôvodcovi možno iba domnievať na základe prevažujúcich klinických príznakov. Pri laboratórnom vyšetrení stolice sa nezriedka zisťuje i viacero črevných patogénov u jedného pacienta, pričom je ťažké určiť, ktorý z nich je zodpovedný za klinické prejavy. Inkubačná doba hnačky môže trvať v závislosti od pôvodcu niekoľko hodín až niekoľko dní, najčastejšie sa však jej príznaky prejavujú už na začiatku pobytu v rizikovej oblasti.

V ďalšej časti v stredu, si prinesieme návod, ako sa pred hnačkou a cestovateľskými ochoreniami chániť.

Doc. MUDr. Rastislav Maďar, Ph.D.